Ako projektant pracuje a čo všetko jeho práca obnáša?

Pred časom sme vám priniesli prvú časť nášho „seriálu o projektantoch“, v ktorom sme vám priblížili zmeny v projektovaní oproti minulému obdobiu. V ďalšej časti by sme vám chceli sprostredkovať prácu projektanta ako takú, čo si vyžaduje a čo všetko obnáša.

Prvým krokom na ceste k finálnej projektovej dokumentácii je zameranie cesty alebo mosta. Samotné zameranie  sa vo väčšine prípadov robí  vo dvojici, a to najmä z bezpečnostných dôvodov. Hlavne na cestách II. a III. triedy je problémom ich profil, pretože veľké množstvo  zákrut s malým polomerom nedovoľuje projektantovi dostatočný rozhľad, nehovoriac o nedisciplinovanosti vodičov, spôsobujúcej nebezpečenstvo komukoľvek v blízkosti komunikácie alebo na nej.  

Pri zameriavaní údajov v teréne narážame na základný rozdiel medzi cestou a mostom, a tým je hustota meraných bodov. Kým pri štandardnom moste v dĺžke do 20 m je potrebných približne 250 až 300 bodov s hustotou 10 bodov/m2, pri cestách dĺžky 1 000 m je to približne 1 000 bodov s hustotou len 0,1 až 0,25 bodu/m2.

Po zameraní a spracovaní údajov v teréne pokračuje ich spracovanie v elektronickej forme. Aj tu sa stretávame s rozdielom medzi cestami a mostami. Kým pri cestách s nižšou hustotou bodov postačuje program pre spracovanie bodov v 2D (keďže pri nižšej hustote bodov sú línie zrejmé), pri mostoch s väčšou hustotou bodov je potrebné otáčanie projektu v 3D a tým sa zvyšuje aj náročnosť na softvérové a hardvérové vybavenie geodetov. Našich geodetov sme vybavili jedným z najmodernejších meracích prístrojov súčasnej doby od švajčiarskej spoločnosti Leica Geosystems s typovým označením GS18 T a s ovládačom Leica CS20. Jedná sa o prístroj, ktorý má k dispozícii po rozšírení 27 družíc. Vďaka tomu má možnosť merania s náklonom, čo je nevyhnutné pri skrytých bodoch, napríklad pod konštrukciou mosta. Meranie sa robí tak, že geodet priloží hrot výtyčky na meraný bod, anténu na vrchu výtyčky vykloní do priestoru s viditeľným horizontom bez prekážky a počká na príjem signálu. Presnosť týchto meraní je do 2 cm, čo je pri rekonštrukciách ciest a mostov postačujúce. 

Hlavným rozdielom prípravy projektovej dokumentácie ciest a mostov je v jej zložitosti a obsahu. Samozrejme, pri každej rekonštrukcii je to individuálne v závislosti od jej rozsahu. Pri štandardnej rekonštrukcii cesty pre SÚC TTSK trvá príprava jednej projektovej dokumentácie rádovo niekoľko dní, maximálne týždne. Najväčší vplyv na prípravu má dĺžka úseku, ktorá ovplyvňuje dokumentáciu hlavne z pohľadu zamerania, vďaka čomu sa môže predĺžiť o pár dní. Pri mostoch je to zložitejšie z toho dôvodu, že pri rekonštrukciách sú potrebné aj zemné práce. S tým súvisí zameranie inžinierskych sietí, vykonanie Inžiniersko-geologického prieskumu a až nakoniec samotné zameranie mosta.   Spomenuté  činnosti trvajú približne 60 dní a až následne je možné sa pustiť do spracovania projektovej dokumentácie. Tá trvá pri jednoduchších mostoch 30 až 45 dní, v prípade zložitých mostov je potrebné vykonať rokovania so správcami sietí a povodia, dopravným inšpektorátom atď.,    môže predĺžiť práce na projekte na 6 a viac mesiacov.

V ďalšom diele o projektantoch, ktorý pre vás pripravujeme, sa dočítate o najzaujímavejších rekonštrukciách z pohľadu projektanta. 

Martin Hajdóny, šéf pracovnej skupiny projektantov